Sú peniaze rodeným zlom ?

Pocitujeme peniaze ako rodisko zla ? Sú pre nás jediné čo v živote je dôležité, alebo sú bez hodnoty ? každý z nás má na to svoj osobný názor. V podstate je každému jasné že na všetko čo v živote by sme chceli, alebo potrebovali sú pre nás jedine peniaze dôležité. Reči typu: „Zdravie si za peniaze nekúpiš.“ Sú staromódne a jednoducho opotrebované, čím stratili svoj vnútorný zmysel. Lenže aká je pravda ? Ak sa ocitneme teda naozaj v zákernej chorobe, pomôže nám lekár bez nároku na „príplatok“ ? Bude sa držať Hippokratovej prísahy ktorú skladal pred niekoľkými rokmi ? Bolo by to naozaj skvelé ak by to takto fungovalo, lenže je obecne známe že pravda je iná. Nie je to nikde inde odlišné. A v podstate aj je to možno takto dobre. Veď nevidel som, nepočul som sa nikoho sťažovať. Ak nikto nemá odvahu konať proti tomu, tak potom to musí byť pre každého zainteresovaného ideálne riešenie.

Avšak akoby sme občas zavreli oči a nechali sa unášať klamstvami a zjavenými pravdami, ktorými nás deň čo deň kŕmia média. Ale koho to je vina ? Veď jedine naša, ak sa nedokážeme postaviť proti niečomu, čo je proti našej vôli. Ale predsa média si plnia svoju povinnosť. Informujú záujemcov informáciami, ktoré získavajú. Ale všeobecne ľudí netrápi že informácie ktorá nám deň čo deň pripravujú média sú falošné a zväčša aj výmysly.

A čo sú peniaze teda v poslednom rade peniaze pre nás ? Sú to naozaj len „papiere“ s obmedzenou hodnotou ? Alebo stávajú sa pre nás niečim, po čom túžime viacej než po iných veciach ? každý z nás je jednoducho motivovaný k tomu, že bez peňazí sme jednoducho nič. Je to aj pravda, pretože v tejto postmodernej konzumnej spoločnosti iný názor nemôže a ani nebude akceptovaný. Veď už len tá predstava že by v jednom meste neboli tri ale len jedno nákupné stredisko je priam hrôzostrašná. Peniaze sú teda neohrozená a neobmedzená zbraň, ktorá nás donúti k všetkému možnému. Všetci vieme akú silu majú peniaze, len väčšina nevidí to riziko, ktoré vyplýva z našej akoby neobmedzenej túžby mať stále viac a viac peňazí. Z jednej stránky je to spôsobené spoločenstvom v ktorom žijeme, kde každý chce mať viac než ten druhý, kde nikto sa neuskromní z málom, ak môže mať viacej. A druhá stránka sme práve my. Aj keď sme názoru že peniaze pre nás nie sú až na toľko dôležité ako sa to javí iným, predsa sa bez nich nezaobídeme. A predsa sú pre nás nepostrádateľné v každý deň nášej existencie. Tak, a teraz sa dostane k otázke či naozaj aj pre nás sú peniaze niečím, čoho nemáme dosť, alebo sú to pre nás len tie, ako som spomínal vyššie „papiere“ s obmedzenou hodnotou. Ale nech si každý utvorí sám svoj obraz o tejto pravde, ktorá postihuje každého z nás v každej dôležitej časti nášho života.

Príroda = nevyťažiteľná ?

Vravel som si že dneska je ideálny deň na to, aby som nesedel len deň čo deň nad knihamy, ale aj zájdem si vonku do lesa, sa prejsť. Je to z jednej strany ukludnujúci ale z druhej aj znepokojúci pocit, keď som kráčal po chodníčku. Človek vníma tú krásu a mocnosť lesov a hôr, lenže ak sa obzriem a vidím holé „pásy“, kde neostalo nič iné iba výruby, tak sa pocit spokojnosti marí. Lenže, čo sa dá urobiť aby sa takémuto niečomu zabránilo ? Vätšina si myslí že to nie je ich problém, predsa na to sú kompetentný ľudia, ktorých robota je starať sa práve o zachovanie prírodného dedičstva pre nasledujúce generácie.

Lenže je to len ilúzia, ktorej sme podlahli. Ak by sme sami sa ocitli v takejto funkcií, boli by sme schopní zmeniť naše zmýšlanie a jednoducho sa podriadiť tej túžbe zachovať niečo, čo ostane aj po nás ? Alebo stali by sme sa jednoducho tak isto zmanipulovaný peniazmi ako sú tí, ktorí plnia tieto funkcie teraz ? Môj názor je, že dlhodobo by sme sa nedokázali ovládať a koniec koncov, by sme aj tak odsptúpili od svojích názorov a podriadili sa „sile peňazí“. Veď v podstate náš život je založený na určitých hodnotách a názoroch, s ktorými žijeme celý čas. Ale kto z nás by neustúpil zo svojho názoru, aj keby len čiastočne, a to kvôli finančnej pomoci ktorú by nám niekto ponúkol ? Tým chcem znázorniť, že korupcia, klientelizmus a jednoducho povedané „kradnutie“ nevymizne ani z jedného verejného inštitútu. Už sám Imanuel Kant koncom 18.storočia udal myšlienku že človek je rozumová bytosť, ale vätšinou konáme len podľa naších túžob, a rozum by sme akoby nevedeli v daný okamih použiť. Tento citát, však opisuje bohužial aj dnešné konanie vätšiny ľuďí.

Zmenily by sme teda názor prípadne o výrube časti lesov ak by na nás čakala hromada peňazí, ktorí by zabezpečila život nám a naším rodinám ? Každ nech si utvorí svôj osobný názor o tomto probléme. Lenže príroda nie je mechanizmus, ktorý za pár rokov vyrastie do tej istej podoby ako ho poznáme. Teda ak sa neukončí urýchlene takýto masívny zásah do prírody, tak o niekoľko rokov budeme považovať za jedinú prírodu, betónovú prírodu, ktorá bude vytvorená umelým zásahom človeka.

Aj napriek tej hrôze ktorú som spozoroval som uznal, že jediný sa kvôli takémuto problému nedá ísť. Lenže vätšina ostatných ľuďí sa bude týmto problémom zaoberať jedine vtedy, ak budeme stáť na pokraji civilizácie, teda po úplnom „speňažení prírody“. Možno vtedy niekoho napadne že trebalo konať skorej a radšej trebalo konať tak, aby sa takémuto konaniu zabránilo.

Životná rutina

" Životná rutina "

Životná rutina = ráno vstaneš ideš buď do zamestnanie, alebo do školy, vrátiš sa domov, si z rodinou, s kamošmi alebo len zväčša sám, nestihneš ani si vydýchnuť a už je večer. Ďalší deň sa končí a zajtra nasleduje zase tá istá schéma? A čo ak už zajtra niet ? A čo ak je to tvoje posledná noc ? To všetko čo sa deje okolo nás je predsa realita. Deň čo deň počujeme o rôznych tragédiach a iných zlých vecí, a my máme s toho aké ponaučenie ? Žiť si svôj život ďalej, pokračovať v rutine a čakať na svôj koniec ? Aleo máme aj viacej možností si spestriť tento život?
Každý z nás nosí nejakú záťaž, či na duši, alebo aj na srdci. Sme tu predsa len raz, a naším prioritným cieľom je len žiť z jedného dňa na druhý ? A ak viem že zajtrajšieho východu slnka sa už nedočkám? Ak viem, že to všetko na tomto svete čo je vytvorené raz zanikne, tak prečo sa mám snažiť dostať do davu a nechať plávať svoje idei a sny? Je to o tom, aby sme každý z nás dokázali v tomto živote niečo, aj keď len pre seba samého, ale je to predsa to po čom túžime. Je to chcenie po niečom lepšom, je to zakódované v naších génoch a toho sa nezbavíme predsa.
Je to pre nás kruté ak vidíme že blízky človek si ubližuje a necení si svôj vlastný život. Je to trápenie pre nás, ak vidíme keď sa blízka osoba trápi. Je to smútok ak vidíme že niekto s tadiaľ odchádza,naveky. Je to ale realita, ktorej sa nedokážeme vyhnúť. Aj keď vieme že aj nás sa to týka je to kruté a smutné. Pretože čo nám ostane z toho všetkého ak prestaneme vnímať život ako realitu,ale ako celok fantázie? Nič. Všetko má svôj začiatok, ale aj svoj koniec. Predsa aj ten najkrásnejší kvet nebude kvitnúť navždy. Tak preto ani mi tu nebudeme stále.
Ale dôležité je, že ten čas, ktorý nám tu zostáva je na to aby sme sebe ale aj druhím spríjemnili tento život,aj keď miliónmy kvetmy alebo aj len jedným jediným úsmevom. Je to aj o tom dokázať niečo v živote ale hlavne o tom byť spokojný a vedieť pochopiť toho druhého.
Ja sa to snažím dokazovať každý jeden deň. Aj ked je to občas ťažké,ale pochopit toho druhého môže niekedy sebe samému pomôcť viacej než tomu druhému.
Je to krásny život ktorý máme a ktorý si aj uživame a prežívame, a je to na nás ako si budeme s ním zaobchádzať. Máme len jeden, ale ten je krásny...